Lord Shiva

śivāparādha kṣamāpaṇa stotram

(Shiva Aparadha Kshamapana Stotram in English (IAST))

Adi Shankaracharya

Composed by the great philosopher Adi Shankaracharya, this profound stotra serves as a humble confession of human frailties and transgressions committed throughout the stages of life. Through its moving verses, the devotee seeks forgiveness from Lord Shiva for failing to honor the divine amidst worldly distractions, illnesses, and ego. It is considered a powerful prayer for spiritual cleansing and detachment from material bondage. Chanting this hymn with sincerity is believed to dissolve past karmic burdens, cultivate deep humility, and bestow the grace of Shiva, ultimately leading the seeker toward liberation and eternal peace.

ādau karmaprasaṅgātkalayati kaluṣaṃ mātṛkukṣau sthitaṃ māṃ
viṇmūtrāmedhyamadhye kvathayati nitarāṃ jāṭharo jātavedāḥ |
yadyadvai tatra duḥkhaṃ vyathayati nitarāṃ śakyate kena vaktuṃ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 1||
bālye duḥkhātireko malalulitavapuḥ stanyapāne pipāsā
no śaktaścendriyebhyo bhavaguṇajanitāḥ jantavo māṃ tudanti |
nānārogādiduḥkhādrudanaparavaśaḥ śaṅkaraṃ na smarāmi
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 2||
prauḍho'haṃ yauvanastho viṣayaviṣadharaiḥ pañcabhirmarmasandhau
daṣṭo naṣṭo vivekaḥ sutadhanayuvatisvādusaukhye niṣaṇṇaḥ |
śaivīcintāvihīnaṃ mama hṛdayamaho mānagarvādhirūḍhaṃ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 3||
vārdhakye cendriyāṇāṃ vigatagatimatiścādhidaivāditāpaiḥ
pāpai rogairviyogaistvanavasitavapuḥ prauḍhahīnaṃ ca dīnam |
mithyāmohābhilāṣairbhramati mama mano dhūrjaṭerdhyānaśūnyaṃ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 4||
snātvā pratyūṣakāle snapanavidhividhau nāhṛtaṃ gāṅgatoyaṃ
pūjārthaṃ vā kadācidbahutaragahanātkhaṇḍabilvīdalāni |
nānītā padmamālā sarasi vikasitā gandhadhūpaiḥ tvadarthaṃ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 5||
dugdhairmadhvājyayuktairdadhisitasahitaiḥ snāpitaṃ naiva liṅgaṃ
no liptaṃ candanādyaiḥ kanakaviracitaiḥ pūjitaṃ na prasūnaiḥ |
dhūpaiḥ karpūradīpairvividharasayutairnaiva bhakṣyopahāraiḥ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 6||
no śakyaṃ smārtakarma pratipadagahanapratyavāyākulākhyaṃ
śraute vārtā kathaṃ me dvijakulavihite brahmamārgānusāre | var brahmamārge susāre
jñāto dharmo vicāraiḥ śravaṇamananayoḥ kiṃ nididhyāsitavyaṃ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 7||
dhyātvā citte śivākhyaṃ pracurataradhanaṃ naiva dattaṃ dvijebhyo
havyaṃ te lakṣasaṅkhyairhutavahavadane nārpitaṃ bījamantraiḥ |
no taptaṃ gāṅgātīre vratajapaniyamaiḥ rudrajāpyairna vedaiḥ
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 8||
nagno niḥsaṅgaśuddhastriguṇavirahito dhvastamohāndhakāro
nāsāgre nyastadṛṣṭirviditabhavaguṇo naiva dṛṣṭaḥ kadācit |
unmanyā'vasthayā tvāṃ vigatakalimalaṃ śaṅkaraṃ na smarāmi
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 9||
sthitvā sthāne saroje praṇavamayamarutkumbhake (kuṇḍale) sūkṣmamārge
śānte svānte pralīne prakaṭitavibhave jyotirūpe'parākhye |
liṅgajñe brahmavākye sakalatanugataṃ śaṅkaraṃ na smarāmi
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 10||
hṛdyaṃ vedāntavedyaṃ hṛdayasarasije dīptamudyatprakāśaṃ
satyaṃ śāntasvarūpaṃ sakalamunimanaḥpadmaṣaṇḍaikavedyam |
jāgratsvapne suṣuptau triguṇavirahitaṃ śaṅkaraṃ na smarāmi
kṣantavyo me'parādhaḥ śiva śiva śiva bho śrīmahādeva śambho || 11||
candrodbhāsitaśekhare smarahare gaṅgādhare śaṅkare
sarpairbhūṣitakaṇṭhakarṇavivare netrotthavaiśvānare | yugale
dantitvakkṛtasundarāmbaradhare trailokyasāre hare
mokṣārthaṃ kuru cittavṛttimacalāmanyaistu kiṃ karmabhiḥ || 12||
kiṃ vā'nena dhanena vājikaribhiḥ prāptena rājyena kiṃ
kiṃ vā putrakalatramitrapaśubhirdehena gehena kim |
jñātvaitatkṣaṇabhaṅguraṃ sapadi re tyājyaṃ mano dūrataḥ
svātmārthaṃ guruvākyato bhaja mana śrīpārvatīvallabham || 13||
paurohityaṃ rajanicaritaṃ grāmaṇītvaṃ niyogo
māṭhāpatyaṃ hyanṛtavacanaṃ sākṣivādaḥ parānnam |
brahmadveṣaḥ khalajanaratiḥ prāṇināṃ nirdayatvaṃ
mā bhūdevaṃ mama paśupate janmajanmāntareṣu || 14||
āyurnaśyati paśyatāṃ pratidinaṃ yāti kṣayaṃ yauvanaṃ
pratyāyānti gatāḥ punarna divasāḥ kālo jagadbhakṣakaḥ |
lakṣmīstoyataraṅgabhaṅgacapalā vidyuccalaṃ jīvitaṃ
tasmāttvāṃ śaraṇāgataṃ śaraṇada tvaṃ rakṣa rakṣādhunā || 15||
tasmānmāṃ
vande devamumāpatiṃ suraguruṃ vande jagatkāraṇaṃ
vande pannagabhūṣaṇaṃ mṛgadharaṃ vande paśūnāṃ patim |
vande sūryaśaśāṅkavahninayanaṃ vande mukundapriyaṃ
vande bhaktajanāśrayaṃ ca varadaṃ vande śivaṃ śaṅkaram ||16||
gātraṃ bhasmasitaṃ sitaṃ ca hasitaṃ haste kapālaṃ sitaṃ var smitaṃ ca
khaṭvāṅgaṃ ca sitaṃ sitaśca vṛṣabhaḥ karṇe site kuṇḍale |
gaṅgā phenasitā jaṭā paśupateścandraḥ sito mūrdhani
so'yaṃ sarvasito dadātu vibhavaṃ pāpakṣayaṃ sarvadā || 17||
karacaraṇakṛtaṃ vākkāyajaṃ karmajaṃ vā
śravaṇanayanajaṃ vā mānasaṃ vā'parādham |
vihitamavihitaṃ vā sarvametatkṣmasva
śiva śiva karuṇābdhe śrīmahādeva śambho || 18||
|| iti śrīmad śaṅkarācāryakṛta śivāparādhakṣamāpaṇastotraṃ sampūrṇam ||

Explore More